Už dávno hľadal lásku na prvý pohľad. Prečo, keď ju našiel, tak to len skončil? Neuvedomovali si obaja, čo v sebe majú. Prišli na to, až keď to stratili. Prečo nemal viac trpezlivosti? Kde sa stala chyba? Kedy prišla ta chvíľa, že začal pochybovať? Nevedel odpovedať ani na jednu otázku a ani na ďalšie, ktoré mu vírili hlavou. Vedel, len jedno, chcel by vrátiť čas...
Prišla a usmiala sa naňho. Nič necítil. Bola pekná a milá, no v hlave mu hrala iná. Iná, do ktorej sa zamiloval už nespočetne krát. Tá, ktorej by dal všetko na svete. Vždy, keď vidí jej tvár, zamiluje sa do nej znova a znova. Miluje jej vlastnosti, dobré aj zlé, miluje jej smiech. Avšak, je to stále ešte ona? Nezmenila sa za ten čas? Nie je už neskoro? Nepremárnil už svoju šancu?...
Najedli sa spolu, rozprávali sa a smiali sa. Stretli sa ďaleko od svojej reality. Vyhovovalo im obom, byť spolu. Inak by boli totiž samy. Rozumeli si spolu, to im stačilo. Nechceli nič viac.
Odpil si z vína a hlavou mu naďalej vírilo mnoho pocitov a myšlienok.
Bolo to presne pred rokom, keď analyzovali detaily budúcnosti, unikla im však prítomnosť. Mohli to zastaviť, boli však príliš zahľadení do seba, aby videli toho druhého. Možno sa ešte raz stretnú...
( Nejako tak, to vyzeralo v mojej hlave, po pozretí filmu „Closer“ Ak máte chuť popremýšľať nad vzťahmi, tak vrelo odporúčam. Hodnotenie filmu nájdete na http://www.csfd.cz/film.php?136223 )